Myšlienka za projektom, problémy pri realizácií či zdroj motivácie pri budovaní vlastného startupu. So skúsenosťami sa podelil Marek Harviš - autor projektu Pago (www.pa-go.sk), ktorý pomáha študentom so sťahovaním z a na internát.

Väčšina študentov vysokej školy si najradšej hľadá brigády, kde nemajú príliš valnú zodpovednosť, sú to jednoduché (niekedy až príliš) úlohy, za síce slabú, ale zato istú odmenu. Ich motívom pritom je pritom zväčša privyrobenie si na vreckové, prípadne na nejakú tú hodnotnú vec z umelej hmoty, ktorá sa určite zíde. Je len málo študentov, ktorí nemajú pokryté základné výdavky (ubytovanie, strava, a pod) a ich jediným zdrojom je príjem z vlastnej práce. Preto si povedzme, že študenti pracujú nie preto, že musia, ale chcú.

Ja som brigády počas VŠ poňal trochu inak. Keďže mám zabezpečené zákadné sociálne istoty a nie som závislý od vedľajších príjmov, odmietol som si privyrábať jednoduchými úkonmi za málo peňazí. Chcem tento čas využiť zmysluplnejšie a nie ho predať takto pod cenu. Rozhodol som sa priestor a slobodu, ktorú mi dáva VŠ využiť na realizáciu svojich nápadov – síce s neistým ziskom, ale prečo by nám malo ísť len o peniaze, všakže?

Ešte pred tým, než prišili samotné nápady som tuho premýšľaľ, aké prívlastky by mali mať moje projekty. Chcel by som priniesť produkt, ktorý bude užitočný, jeho konzument bude mať z neho naozajstný úžitok a hlavne uspokojí existujúcu potrebu. Nie podľa modelu –vyrob produkt a potom umelo potrebu. Keďže nemám kapitál, musí to byť lowcost. Keďže chcem aj žiť svoj život alebo robiť aj iné veci ako trčať stále v kancelárii, malo by to byť ľahko manažovateľné pre iných ľudí, nemalo by to byť závislé na čase – kedy sa práci venujem a mieste – kde ju robím. Celý projekt by mal byť finančne samonosný, čiže fungovať v duchu Kotlerovho hesla „vyrábaj, čo je už predané a nie napak“. Určite by to teda mali byť služby. Skladové priestory, materiál, tovar, to sú len peniaze, ktoré nemám a problémy, ktoré na začiatok nechcem. To „niečo“ by malo využívať IT a zjednodušovať manuálnu prácu ľudí a šetriť čas. Navyše to celé by malo byť v duchu googlovského hesla „don´t be evil“ čiže nepáchajme zlo. Tak, aby každý, kto sa dostane do kolobehu môjho projektu v akejkoľvek pozícii bol spokojný. Skrátka ideálny džob.

Hútal som a hútal, až som vyhútal vyhútal nápad, ktorý pasuje do vštetkých mojich definovaných mantinelov. A tu je: budeme po skúškovom období sťahovať študentov z internátov domov. Budeme sa snažiť zoskupiť čo najväčie množstvo presťahovaniachtivých jednom smere a rovnaký dátum. Ako pomôcka, ktorá ušetrí hodiny ľudskej práce s rozdeľovaním, prideľovaním a triedením prijatých ojednávok a väčšiny administratívnej práce nám poslúži systém logistických aplikácií, všetko okrem samotného sťahovania pobeží na webe v maximálnej jednoduchosti.

Predstavy o realizácii boli úplen bezproblémové. No realita námniekoľko krát pripravila poriadne studenú sprchu. Kým som sa do projetku nepustil naplno, nikdy by som nepovedal, že to môže mať toľko problémových miest, nepredvídaných komplikácií. Spočiatku ma dopredu viedla vidina zmysluplnosti, užitočnosti a samozrejme aj vypočítanej ziskovosti, ak sa nám to podarí. Tá neskôr prešla najmä do vďaky za to, že môžem naberať takéto cenné skúsenosti a naučiť sa na vlastnej koži a chybách neskutočné množstvo vecí. Preto som hneď v úvode použil formulku, že nám nemusí ísť vždy len o peniaze.

Takže poďme k problémom. Výzva bola vymyslieť a naplánovať efektívne trasy po republike tak, aby sa každý študent dostal z každého vysokoškolského mesta na každú adresu v rámci SR. Druhou najväčšou výzvou bolo zadefinovať algorytmus práce našej pracovne nazývanej „sýpky“- jedinečnej aplikácie, ktorá spracováva prijaté objednávky . Programovanie už bola tá jednoduchšia časť. Keďže je to nízkonakladový projekt, na ktorom pracujú dokopy traja ľudia vo svojom voľnom čase a po víkendoch, úplne všetky činnosti, kotré vám v súvislosti s riadením podniku napadnú sme si museli riešiť sami. Na jednej strane je to super, lebo človek sa toho veľa naučí, na druhej strane to zaberá ohromné množstvo času. Ale bohhužiaľ, ak nemáme peniaze, musíme obetovať čas. A všetko si robiť sám. Tretia výzva prišla po komerčnom spustení služby, a síce v promo oblasti. Mali sme naplánované a vysnívané presné scenáre, kanály a techniky, ako budeme postupovať a na naše stránky dostaneme čo najväčšiu časť našej cieľovej skupiny (inak veľmi dobre identifikovateľnej a uchopiteľnej), no v nízkonákladovom móde sme sa poriadne zapotili a museli sme dosť improvizovať, aby sa naše plány aspoň čiastočne naplnili.

Takže prax nám už preverila, že vnútorný systém nám funguje parádne, zakončenie – teda fyzická realizácia sťahovania je tiež bez problémov, momentálne najväčšou výzvou je nízkonákladový marketing a ďalšie rozširovanie povedomia o tejto službe medzi študentami bývajúcimi na internátoch a privátoch, ktorým by pomohla.

Doposiaľ sme do projektu vložili len vlastné schopnosti, čas, nervy a povedzme primerané administratívne náklady, fixné náklady v podstate nemáme a variabilné sú automaticky pokrývané so vznikom dopytu – teda príjmom objednávok. Ako to dopadne so ziskovosťou, zistíme v polovici júla.

V každom prípade som vďačný za všetky skúsenosti, ktoré som získal pri práci na svojom prvom vážnejšom projekte, ktorý ma predovšetkým naučil, že sa viac oplatí možno prísť o istých 20eur denne za otváranie dverí niekde v hoteli. Že som namiesto vysedávania pri hrách sedel za mailami, mapami, na stretnutiach s kolegami a pracovali po nociach a víkendoch. Za to, že som pochopil, že v tomto našom veku nie sú dôležité peniaze, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme, ale skôr skúsenosti, ktoré nám dajú nepomernú akceleráciu v konkurenčnom boji na trhu práce alebo biznisu po absolvovaní školy.

Tak priatelia, do toho. Tvorte, vymýšľajte a obetujte. Môj priateľ - jadrový fyzik mi na moje sťažovanie, koľko toho mám na pleciach len s úsmevom odpovedal: „Marečku, makaj na sebe, ono sa to prejaví“ A mal pravdu. Možno nie dnes, možno nie na bankovom konte, ako každý sníva, ale prejaví sa to.Treba len veriť, silno pracovať a mať zmysly na stopkách. Už dnes viem o čom hovoril, a to som len na začiatku cesty.

Autor: Marek Harviš

Linky:
Homepage: http://pa-go.sk/
Blog: http://pa-go.sk/blog